Hugo - denník francúzskeho buldočka

Nezisková organizácia OZ Frbul vydala svoju prvú vtipnú knihu zo života francúzskeho buldočka. Knihu Hugo - denník francúzskeho buldočka napísala autorka Natália Špalková, a celý výťažok venuje na záchranu psov tohto plemena práve občianskemu združeniu Frbul.

Kmotrom knihy sa stal Patrik Hezucký, ktorý OZ Frbul podporuje spolu s jeho francúzskym buldočkom Badíkom. Knižka obsahuje 36 ručne maľovaných ilustrácií a množstvo príbehov ktoré denne prežíva každý človek milujúci svojho psa.

Hugov život a život jeho paničky je obohatený o mnohé príhody so zachránenými psami, ktoré sa u Huga doma pravidelne striedajú. Knižka je vydaná v slovenskom jazyku, a je možné zakúpiť ju na stránkach neziskovej organizácie frbul.com/hugo

Ukážka z knihy:

Ištar na víkend dovliekla dvoch diviakov. Medzi dverami oznámila: "Pséčky, toto je Molly a Danny a strážime ich celý víkend." Len čo diviaci dorazili roztrhali všetky moje hračky, nechceli spať a furt vyvádzali. Ráno sme šli do parku. Cestou tam tasmánsky čert menom Danny visel na každom druhom strome, pretože mu nestačili obyčajné drievka pohádzané po zemi ako normálnemu psovi. Rozhodol sa že potrebuje celý konár. Po 10 minutách ho panica zvesila a odniesla o kus ďalej. Ale tento cicimbrus okamžite bežal späť a zase sa zavesil na ten istý strom 🙄 tak ho pripla na vodítko, zvesila a konečne sme mohli pokračovať cestou do parku. V parku visel na ďalších štyroch stromoch, kým sa do toho nevložila panica  a nenašla mu papek 4x väčší než je on sám. Keď to zbadal, okamžite zoskočil zo stromu a vrhol sa naň. Celou cestou s ním bežal domov akoby mal v zadku zarazenú prskavku. Mal pri tom vypleštené oči, chrčal a z nosa mu tiekli sople aký bol od radosti excitovaný. Okoloidúci psíčkari venčiaci svoje čivavy a yorkshírov sa tohto dementora z Mordoru s trojmetrovým drevom v hube báli a vraveli panici nech si toho zvera pripne na vodítko. Pred domom začala panica presviedčať čerta aby drevo nechal pred bránkou. Čert ani za svet. Zase som čakal a kukal na panicu či toto máme zapotreby. Keď po štyridsiatich pokusoch  pochopil že s trojmetrovým drevom cez metrovú bránku neprejde, drevo pustil a strhol zo steny aspoň kus popínavej rastliny ktorú niesol domov. Pred dverami mu to panica vzala a zahodila. Potom ďalších 20 minút sedel pri odpadkovom koši a čakal na svoju korisť. Následne šla panica povysávať terasu. Vtedy zacítil novú príležitosť priplichtiť sa k nejakej činnosti, a tak ďalších 15 minút visel panici na vysavači. Teraz satanáš 10 minút spí. Ja som medzičasom sedel pri jeho taške s jedlom. Boli tam teda už len jeho svetre ale to nič nemení na tom, že jeho veci u mňa doma sú moje veci. Po šedesiatomtreťom okríknutí mimózou nech tú tašku nechám tak ma to prestalo baviť a do tašky som našťal. Panica zas mala preslov aký som ja buldočí papľuh a oštinoha, a že ako bude vyzerať pred paničkami týchto dvoch smradov čo sa tu na víkend usalašili. To ako ty vyzeráš bzdocha je tvoj problém. To že ja som plánoval celý víkend robiť zlobu a namiesto toho musím vychovávať túto dovlečenú chamraď teba tiež nezaujíma 😠