Dvaja hafani v rodine

Dobrý deň, obraciam sa na Vás, pretože rada by som získala názor a radu skúseneho kynológa.
Máme 4 ročného psíka Aramisa, útulkáčika, mix nemeckého ovčiaka a labradora. Povahovo viac menej labrador, z NO má akurát tak sfarbenie srsti, preaktívnenosť a ostrosť na cudzích ľudí. Je to šikovník, zvláda základné povely, držíme mu imaginárne hranice kam nesmie, všetko rešpektuje. Pred dvomi týždňami sme sa po dlhom zvažovaní (zvládnutie výchovy, čo na to Aramis, vznik smečky ap.) rozhodli zobrať pre neho spoločnosť - Šantal, kríženkyňa nemeckého ovčiaka a druhé plemeno v nej nie je úplne vidieť (možno doberman, niekto vraví nemecká doga). Má 10 mesiacov. Keď sme po ňu išli, najdôležitejšie pre nás bolo, že čo na to Aramis, tak šiel s nami, boli spolu celé poobedie na lúke, perfektne si sadli, temperamentom, šalenosťou, všetkým. Spoznali sa a šli sme domov už aj s ňou. On ju krásne prijal, všetko jej ukazoval, začala chodiť po záhrade jeho chodníčkami a tak. Od začiatku už aj pred tým než boli doma si vybavili hierarchiu (viac menej len náznakmi a správanim, postojom, že Aramis jej bol nad krkom,), Šanty ukázala podriadenosť a viac neriešili. Aramis ňou bol úplne posadnutý, všade chodil za ňou, robil jej tieň, proste úplne ňou opantaný (všeobecne miluje psiu spoločnosť). Každý deň keď sa hrali dochádzalo aj k tým hierarchickým hrám, končiace ľahnutím si Šanty hore bruchom. Vyzeralo, že všetko je ideálne, začali sme s jej výcvikom, zvláda to pekne. Po týždni začala Šanty dobiedzať do Aramisa až tak, že už bol ňou otrávený, začali do seba občas skákať, nikdy si neublížia, vždy len ceria zuby, zavrčia, prídu nad krk ap. Vyzerá to tak, že ona chce prebrať dominanciu, lebo tieto hry vytvára ona (vysokí sú rovnako, Aramis je zavalitejší a svalnatejší, ona má zase dlhé nohy). Na to, že musíme udržovať hierarchiu a dominanciu Aramisa sme boli pripravení a ako tak naštudovaní dopredu a od jej príchodu sa o to aj snažime. On má väčšie privilégia, pretože môže chodiť aj s nami do bytu, misku dostane prvý on a podobne. On jej však od prvého dňa umožnil vysadiť ho z najlepšieho miesta - zo schodov spred vchodových dverí - aj vtedy keď ešte bol dominantný (aktuálne je jeho dominancia na vážkach). Stále spolu vychádzajú pekne, spolupracujú pri bránení pozemku, rešpektujú ma, ale predvčerom si ľahol na brucho on a podriadil sa. V ten večer keď bol s nami dnu dostal miernu teplotu, bol taký apatickejší a keď mal ísť na noc von, k nej, tak sa mu nechcelo. Vyzerá, že sa trápi, že ho ide vysadiť, a to je presne to, kam sme nechceli dôjsť, že to čo ho malo tešiť ho trápi. On musí byť nad ňou dominantný, pretože trpí, že nás stráca. On je určite silnejší ako ona, nerozumiem prečo nechce ukazovať dominanciu aj keď na ňu má a prísť o ňi nechce. Mám pocit ako keby bol poľudštený natoľko, že s ňou chce priateľský vzťah, ale ona sa vtedy snaží predominovať ho, čo ho ničí na psychike. Nedá sa mi na to pozerať a mrzí ma to. Mám čo to sčítané, ale samozrejme mám laický pohľad na túto vec a preto by som rada počula, či robím niečo zle a čo robiť ďalej, ako v nich umocňovať túto hierarchiu a tak ďalej a tak ďalej. Ďakujem veľmi pekne a prajem pekný deň.